História
Okolo roku 1339 dal v dnešných Liptovských Kľačanoch Štefan Kunč postaviť kostol zasvätený svätej Alžbete. Zásluhu na postavení kostola mal ostrihomský arcibiskup Čanadín. V roku 1339 daroval Štefan Kunč spolu so svojimi dvoma synmi Martinom a Ladislavom prostredníctvom listiny rektora vo svätej Mare a liptovského diakona Šimona časť svojho majetku kostolu a cirkvi, aby tak miestnemu farárovi zabezpečil primeranú obživu.
Kostol bol postavený bez veže, rovnako ako všetky vtedy stredoveké kostoly. V jeho blízkosti však stála neskôr drevená zvonica so zvonom z roku 1612, preliaty v roku 1827 s nápisom „VOCO AD SACRA VENITE ET VERBUM DEI AUDITE ANNO 1612“ a neskoro barokovým zvonom 1775. Obidva zvony v súčasnosti neexistujú. Starší z nich z nich dokumentuje starobylosť pôvodnej drevenej zvonice. Pri prestavbách kostola v 19. storočí bola postavená nová zvonica z pevného materiálu.
Aj keď bol kostol v 19. storočí zbúraný a na jeho mieste bol postavený nový, zachoval sa v rukopisnom diele Š. N. Hýroša opis pôvodného chrámu. Svätyňa, nižšia od lode, bola obrátená na východ, s polkruhovým uzáverom presbytéria. Svätyňa mala dva obloky a od lode ju oddeľoval vnútorný víťazný oblúk. Na južnej strane bol zachovaný gotický portál s novšími kovanými dverami. Po oboch stranách portálu sa nachádzali gotické obloky. Severná stena lode bola prestavaná. Na zadnej západnej stene chrámu boli zvnútra pristavané drevené pavlače namiesto chórov, pomaľované výjavmi zo života svätých. Bočné steny svätyne boli vyzdobené maľbami až neskôr. Loď mala pôvodne drevený strop, ktorý už v období opisu Š. N. Hýroša neexistoval. Interiér kostola tvoril hlavný gotický krídlový oltár s centrálnym obrazom svätej Alžbety s Katarínou a Barborou. Na bočných krídlach boli zobrazené: Zvestovanie a svätá Margita s drakom, sedembolestná Panna Mária, Magdaléna ako vojvodkyňa a svätá Apollónia. Bočný oltár s centrálnou sochou Piety a sochami Judáša, svätej Žofie, svätej Kataríny a svätého Štefana kráľa so svätým Imrichom.
Mená kňazov, ktorí pôsobili vo farnosti Svätej Alžbety:
- 1725-1747 Ján Václav Štamfest
- 1747-1749 Imrich Hlivaj
- 1749-1768 Anton Hrabovský
- 1768-1780 Ján Dyelok
- 1780-1805 Andrej Kebzaj
- 1806 páter Godefridus Mojses
- 1806-1807 páter Zefirinus Vittkaj
- 1807-1833 Matej Podhoráni
- 1833 Florentius Bugáni, administrátor
- 1833-1845 Pavol Fabry
- 1845-1873 František X. Sabinovský
- 1873-1900 Štefan Mathéz
- 1900-1901 Andrej Borodáč, farský administrátor in spirit.
- 1901-1913 František Urvay, farár
- 1913-1915 Vincent Malinaj, farský administrátor
- 1915-1916 Jozef Fömötör, farský administrátor
- 1916-1920 Vincent Malinaj, farár
- 1920-1926 Peter Bačkor, farský administrátor
- 1926-1945 Andrej Gerát, farár
- 1931-1932 Michal Žuffa, kaplán
- 1939 Jozef Kútnik, kaplán
- 1940-1942 Ján Sivčák, kaplán
- 1945-1985 Bartolomej Sedlák, farár
- 1946-1947 Karol Lihosit, kaplán
- 1949-1950 Jozef Tješ, kaplán
- 1970-1971 Emil Trstenský, kaplán
- 1971-1973 Stanislav Baldovský, kaplán
- 1985-1985 Dušan Špiner, excurrendo
- 1985-1991 Alojz Kostelanský, farský administrátor
- 1991-1996 Michal Štang, farár
- 1996-1998 Ladislav Hostinský, farský administrátor
- 1996-1996 Miloš Krakovský, excurrendo
- 1998-1998 Jozef Šipoš, excurrendo
- 1998-2005 Jaroslav Humený, farský administrátor
- 2000-2002 Ľubomír Jaško, kaplán
- 2005-2010 František Tuka, farský administrátor
- 2010 Ladislav Čurilla, farár